Svetová hospodárska kríza už klope na dvere

Prudký rast spotrebiteľských cien hnaný najmä zdražením energií v dôsledku geopolitického napätia dopadá ťaživo na rozpočty domácností i vlád. Súčasne centrálne banky v rozvinutých ekonomikách s výnimkou Japonska prestali po rokoch „tlačiť“ peniaze s cieľom podporiť ekonomický dopyt. Prvýkrát od globálnej finančnej krízy v roku 2008 centrálni bankári hlasno hovoria o potrebe obnoviť cenovú stabilitu.

Podľa Jeffreyho Sachsa je globálna ekonomika v najhoršej kondícii za niekoľko desaťročí. „V nadchádzajúcich mesiacoch nás pravdepodobne čakajú veľmi výrazné otrasy. Najzásadnejšou otázkou samozrejme je, čo sa stane s geopolitikou,“ hovorí profesor Jeffrey Sachs.

„Rozšíri sa vojna? Zintenzívni sa? Upkončí sa? Dôjde k návratu k rokovaciemu stolu? Dôjde k roztržke medzi USA a Čínou, ktorá by narušila svetové spoločenstvo? Nájdu veľmoci spôsob, ako spolu konať? To sú otázky, ktorým práve teraz čelíme,“ upozorňuje Jeffrey Sachs a dodáva: „Rozhodne sme v rozbúrených vodách. Celkovú hospodársku situáciu považujem za najhoršiu za posledné desaťročie, vlastne horšiu ako v roku 2008.“

Okrem akútnej krízy, do ktorej globálna ekonomika teraz vstupuje hrozí dlhšie trvajúce obdobie takzvanej stagflácie, keď ceny rastú a ekonomická aktivita sa ocitá na bode mrazu. Problematikou stagflácie, ktorú si v rokoch 1990 až 2000 zažilo Japonsko av 70. rokoch Spojené štáty, sa profesor Sachs zaoberá takmer 40 rokov. V roku 1985, keď vyučoval na Harvardskej univerzite, bol spoluautorom knihy Ekonomika svetovej stagflácie, ktorá sa pred ôsmimi rokmi dočkala reedície ako e-kniha. V posledných mesiacoch na túto knihu vraj často spomína. „Stagfláciu, čo znamená, že rastú ceny a zároveň klesá výroba v mnohých častiach sveta, zažívame opäť. Európa sa už nachádza v útlme, Spojené štáty vstupujú do útlmu, a aj Čína sa nachádza v určitom druhu spomaľovania. Takže ide o globálnu hospodársku krízu,“ hovorí profesor Sachs.

Rastúca cena peňazí v podobe vysokých úrokov, ktorým čelia najmä rozvojové krajiny, môže ďalej prehĺbiť globálnu ekonomickú krízu. Mnoho rozvíjajúcich sa ekonomík, vrátane Turecka, Brazílie, Ghany či Srí Lanky, sa stretávajú s prudkým rastom výdavkov na splácanie svojich úverov. Podľa Sachsa, ktorý radí aj Organizácii OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO), by mali bohaté krajiny pomôcť zabrániť, aby sa zadlžené rozvojové krajiny ocitli v krízovej špirále. To by ďalej dusilo globálne hospodárstvo. Avšak Sachs nie je priaznivcom plošného odpúšťania dlhov, pretože to problémy len odkladá.

„Skôr nájdemime finančné riešenie, ktoré krajinu neodsúdi k platobnej neschopnosti, bankrotu alebo extrémnym úsporám. To bolo vlastne vždy moje politické odporúčanie od roku 1985, kedy som s týmto prístupom začal v Bolívii,“ myslí si Sachs a dodáva, že namiesto 10 % a viac by mohli chudobnejšie krajiny dostať možnosť čerpať úvery za 3,2 % alebo 1 %, ako je tomu aj teraz v prípade USA a Nemecka.

V stále horúcej únijnej diskusii na tému, ak majú jadrové elektrárne ďalej miesto v udržateľnom energetickom mixe sveta, je Sachs pre ich zachovanie. „Nie som purista, ktorý hovorí absolútnu nie jadru. V praktickom kontexte niet pochýb o tom, že jadrová energia bude aj naďalej hrať svoju úlohu. V Európe to platí, samozrejme vo Francúzsku, v strednej Európe, a globálne v Číne, v Kórei av mnohých ďalších krajinách.“